DEJINY FARNOSTI STARÉ.
Vznik farnosti Staré (prv Kostolné Staré) sa môže časovo umiestniť do XIII. storočia, pretože sídlo zemepánov malo farnosť skôr, ako sa o tom zmieňuje písomná správa. Veď mnohé okolité farnosti sú známe z rokov 1300 – 1330. V priamom okolí však nestretávame staršie farnosti, až na Michalovce, ktoré patria azda medzi najstaršie v tomto kraji (najčastejšie sa uvádzajú roky vzniku farnosti 1721, 1723 alebo 1725). Filiálkami, ktoré patrili do farnosti Staré boli: Oreské, zaniknuté osady Koromľa, Buruch, Mikča, ale aj Voľa, Pusté Čemerné, Nacina Ves, ďalej Hendželovce, Horná a Dolná Zbudza a azda aj Trnava nad Laborcom, Petrovce, Porúbka a Chlmec. Neskôr došlo k zriaďovaniu nových fár a tak sa hranice starianskej farnosti zmenili. Do roku 1826 boli filiálkami: Oreské, Nacina Ves, Čudovce, Markušovce, Hendželovce, Vibuchanec, Voľa a Stankovce.
S príchodom protestantizmu náboženský život farnosti bol utlmený, pretože protestanti zabrali farnosť i kostol, pravdepodobne v druhej polovici XVII storočia. K obnoveniu farnosti došlo v roku 1721 – vtedy prišiel farár Ján Kalus, ktorý začal písať matriky a v tom čase v roku 1726 bola postavená nová farská budova – drevenica. V r. 1786 bola postavená nová fara – murovaný dom z kameňa a tehál. Táto fara slúžila až do r. 1970, keď na jej mieste farár Ján Glinský postavil novú jednoposchodovú budovu, ktorá bola požehnaná 22. 8. 1971 košickým vikárom Š. Onderkom. Dnes do farnosti Staré patrí Oreské s kostolom sv. Jozefa robotníka a Krivošťany, miestna časť Strážskeho s kostolom sv. Jána Nepomuckého.
FARSKÝ KOSTOL.
Najstaršie správy o kostole v Starom sú z 26. 11. 1335 a uvádza sa kostol zasvätený sv. Anne. Bol vybudovaný asi v druhej polovici XIII. storočia, teda v čase pravdepodobného vzniku farnosti. Po získaní od protestantov v r. 1721 bol kostol upravovaný a požehnaný. Vtedy bol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Tento pôvodný kostol mohol byť románsky, skôr však gotický, jednoloďový so svätyňou a s hlavným oltárom ku cti sv. Anny, matky Panny Márie. Kostol na začiatku XIX. storočia bol v takom zlom stave (múry svätyne museli byť podopreté drevenými brvnami aby nepadli), že musel byť zvalený a v auguste 1811 sa začal stavať nový kostol. Ešte počas zemných prác bola vyhotovená krypta rodiny Stárajovcov a 21. 7. 1816 aj požehnaná sečovským dekanom M. Kecerom (v krypte sú pozostatky Stárajovcov a tiež strýka Okoličániho – diplomata v Petrohrade). Kostol v klasicistickom slohu bol dokončený o 31 rokov v r. 1842, kedy bol aj slávnostne požehnaný.Menšie opravy kostola boli urobené v roku 1913. V roku 1934 bola opravená veža kostola a schody vedúce do kostola. V roku 1937 bol vymaľovaný kostol a v r. 1941 bola urobená oprava dlažby kostola. V rokoch 1974 – 1975 bola urobená veľká rekonštrukcia kostola (strecha, veža, dlažba v celom kostole, nové lavice, vitráže okien (aj v ďalších rokoch), vykurovanie (naftové), osvetlenie, vymaľovanie zvnútra, obnovenie oltárov, vonkajšia fasáda).
Ďalšie opravy kostola: r. 1988 – oprava vonkajšej fasády; r. 1991 – plynofikácia; r. 1994 – dodaný nový oltár a ambóna; r. 1995 – náter strechy (loď a veža) a zobrazenie sv. Cyrila a sv. Metoda na prednej stene; r. 1997 – nové vnútorné osvetlenie; r. 1999 – vydláždená plocha pred kostolom zámkovou dlažbou (schody – protišmyková dlažba); r. 2006 – nové vnútorné osvetlenie a vymaľovanie sákrestie; r. 2007 – vymaľovanie bočnej izby pre deti a schodištia na chór; r. 2008 – náter strechy (loď, veža a kríže na veži a nad svätyňou).
(archív Farského úradu v Starom)