Maštaľka je ožiarená svetlom svätej noci, oslavovať všetkých volá zázrak Božej moci. Anjeli už pozdravili Boha v ľudskom tele, a keď sa mu poklonili, spievali vsele. Pastieri ho obklopili, pri jasličkách stáli, Pánovi sa poklonili s darmi traja králi. Čo by sme my jemu dali? Nič nemáme a sme malí. Za to však úprimne, tíško mu povieme:
„Ježiško, veď nás vždy, za Tebou pôjdeme!“
„Pokoj Vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého.“
Pre Ježiša nie je problém žiadny zámok, nič mu nezabráni aby sa ku nám priblížil, aby sa nás dotkol svojou láskou, svojím milosrdenstvom a dýchol do nášho vnútra svoj pokoj.
Príď, Pane, Ježišu! Dýchni na mňa svojho Ducha.
„Posvätný deň nám zažiaril: poďte, národy, a klaňajte sa Pánovi.“
Otázky na birmovku tu.
S radosťou v duši vzývajme Krista, ktorého Duch Svätý oživil a urobil darcom života.
Ježiš Kristus je náš veľkňaz, jeho predrahé telo je naša obeta, ktorú priniesol na oltári kríža za spásu všetkých ľudí.
Aká radostná to novina, dnes daroval nám Boh Syna.
Boží Syn bol najväčším darom od Boha, ktorým Boh najdokonalejšie zjavil svoju lásku voči nám.
Kristus vstal z mŕtvych a zažiaril svojmu ľudu, ktorý vykúpil svojou krvou. Aleluja.
(Žalm 63, 2-9)
„Milosrdenstvo chcem, a nie obetu“ (Mt 9, 13)
Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život.
(1 Jn 4, 9)
Advent je doba, keď si musíme skontrolovať svoje myšlienky, city a správanie.
Advent je doba, keď si znova máme uvedomiť, že v živote nie je najdôležitejší ani zhon, ani úspech.
Advent je doba, keď znova musíme nájsť cestu k sebe, ktorá je často zarúbaná a zarastená.
Advent je doba, keď si máme uvedomiť, že cesty naším životom nás majú viesť k večnosti.
Advent je doba, keď pokorne uznáme, že nie sme dokonalí a musíme odbúrať zo života najmä pýchu, prílišné sebavedomie, tvrdosť a hrubosť.
Advent je doba, keď znova máme nájsť cestu k blížnym.
Advent je doba, keď úprimným vyznaním aj pokornou ľútosťou vo svätej spovedi si máme očistiť duše a vo svätom prijímaní sa obohatiť milosťou posväcujúcou.
„Neboj sa,“ hovorí Ježiš, „všetko riadim. Aj napriek nepriaznivým okolnostiam kráľovstvo rastie ďalej. Môj Otec si poradí so všetkým, čo v ňom nemá byť. Nebuď sklamaný, keď sa veci začnú vyvíjať inak, než si predpokladal. Uver vo mňa a dôveruj mi. Uver v môjho Otca a dôveruj mu. Kráľovstvo sa bude rozvíjať a potrvá, až kým opäť neprídem.“
Poďte, vystúpime aj my na Olivovú horu; poďme naproti Kristovi, ktorý sa dnes vracia z Betánie a dobrovoľne ide v ústrety tomu úctyhodnému a blaženému umučeniu, aby zavŕšil tajomstvo našej spásy.
Prichádza z vlastnej vôle a ide do Jeruzalema ten, čo kvôli nám zostúpil z neba, aby nás z najhlbšej priepasti povýšil so sebou, ako hovorí Písmo, „nad každé kniežatstvo, nad každú mocnosť a silu a nad každé iné meno“.
Neprichádza spupne a pompézne, ako keby mu šlo o slávu. Veď „sa nebude škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť jeho hlas“; bude vstupovať ticho a pokorne, v skromnom odeve a sprievode.
Poď teda, bežme aj my s tým, čo sa ponáhľa trpieť, a napodobujme tých, čo mu vyšli v ústrety. Nie tak, že by sme mu stlali na cestu olivové ratolesti, koberce a plášte či palmové listy, ale že sa sami, nakoľko môžeme, v pokore ducha s úprimným srdcom a úmyslom rozprestrieme, aby sme prijali to prichádzajúce Slovo a aby sme obsiahli Boha.
Mávajme aj my každý deň duchovnými ratolesťami svojho srdca a s deťmi volajme to posvätné: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela.“
(breviár – z rečí sv. biskupa Ondreja Krétskeho)
Dnes zažiari nad nami svetlo, lebo sa nám narodil Pán.
Advent
Bdejte, lebo neviete, kedy príde pán domu
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.
Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane!
A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“
(Mk 13, 33-37)
Cestou s nami, kráčaj Pane …
Náš Vykupiteľ vstal z hrobu;
spievajme hymnus Pánovi, nášmu Bohu.
Aleluja.
Kajajte sa a verte evanjeliu
Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.(hymnus)
Sedem bolestí Panny Márie:
1. keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce,
2. keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka,
3. keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme,
4. keď Ježiša zajali a odsúdili,
5. keď Ježiš zomieral na kríži,
6. keď Ježiša zložili z kríža,
7. keď Ježišovo telo kládli do hrobu.
„Oroduj za nás, Matka Sedembolestná Panna Mária,
aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.“
Aktuálné informácie o roku Sedembolestnej Panny Márie na stránke: http://ave.kbs.sk
„Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn, na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja.“ (Iz 9,5)
„Ukáž mi, Pane svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma, lebo ty si Boh, moja spása, a v teba dúfam celý deň.“ (Ž 25,4-5)
Opäť tu máme adventný čas. Ako začať prežívať toto adventné obdobie. Vyššie uvedený text nech sa stane motívom tohtoročného adventu. Vyznačené slovíčka Vám hovoria, že mám zabudnúť na „moje“ a sústrediť sa na „Jeho cesty,…Jeho chodníky, …Jeho pravdu…“
Pane Bože, dávame Ti späť tých, ktorých si nám dal.
Nestratil si ich, keď si nám ich dal,
a my ich nestrácame, keď sa vracajú k Tebe.
Otvor naše oči, aby sme videli jasnejšie.
Pritiahni nás bližšie k sebe,
aby sme pocítili, že sme bližšie k naším drahým,
ktorí sú s Tebou.
Sviatosť birmovania
Prvé sväté prijímanie
Ukrižovaný Ježiš Nazaretský vstal z mŕtvych
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.
Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: „Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.“
Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. (Evanjelium podľa Marka 16, 1-8)